Herman Hoeksema
(Translation by Jan Sichula -- e-mail: Jan.Sichula@vadium.sk)
Čo sa týka svojho obsahu, nazýva sa evanjeliom o Synovi Boom (Rim. 1:3,9; Marek 1:1). V evanjeliu teda Boh prehlasuje niečo o svojom jednorodenom Synovi a my sa musíme horlivo usilova, aby sme v naej prezentácii neskreslili obraz Syna, ktorý evanjelium prináa. Taktie sa nazýva aj evanjeliom Kristovým alebo evanjeliom Jeia Krista, pomazaného Spasiteľa (Rim. 15:19; I. Kor. 9:12; II. Kor. 2:12, 9:13, 10:14; Gal. 1:17). Ďalej je vymedzené ako evanjelium slávy poehnaného Boha a naa prezentácia evanjelia nesmie ma sklony mari, alebo zahmlieva túto slávu (I Tim. 1:1); a tie z neho vyaruje sláva Kristova a evanjelium ju musí deklarova (II. Kor. 4:4). Je to aj evanjelium o kráľovstve (Mat. 4:23, 9:35, 24:14) a toto kráľovstvo, čo sa týka svojho plánu, pôvodu, naplnenia a budúcnosti, musí by správne vysvetlené, kedykoľvek sa káe evanjelium. A tie ďalie opisy ako sú: evanjelium milosti Boej, evanjelium váho spasenia, evanjelium pokoja (Skutky 20:24; Ef. 1:13, 6:15), slúia na to, aby ete viac vtlačili do naej mysle skutočnos, e ten, kto prichádza do styku s evanjeliom, prichádza do kontaktu s niečím Boím, veľmi vzácnym, vyvýeným, čo do pôvodu a obsahu, niečím, čo sa môe ľahko pokodi alebo znečisti pri zaobchádzaní. A keď zváime to, e cirkev Jeia Krista je povinná hlása evanjelium, toto evanjelium Boie, Jeho Syna, Krista, kráľovstva, milosti, spasenia, pokoja, slávy Boej a Kristovej, káza ho kadému stvoreniu podľa príkazu, ktorý jej zanechal jej Pán; keď navye uváime, e v kadom období a obzvlá v tom naom, existuje veľa údajných kazateľov, ktorí evanjelium prezentujú, ako by to bol ten najlacnejí tovar na verejnom trhoviti, určite ochotne priznáte, e naa téma je naozaj dôleitá.
Z tohto dôvodu som si zaumienil
predloi vám nasledovné:
III. Vo svojom historickom naplnení
IV. Vo svojom správnom oznamovaní
Písma často pouívajú dva pojmy, ktoré sú vo svojom význame práve tak úzko previazané, ako sú v pôvodnom gréckom jazyku podobné, čo do znenia. Sú to slová espangelia a euangelion, kde prvé znamená sľub a to druhé je slovo, ktoré prekladáme ako nae evanjelium. e tieto slová sú v naich mylienkach prepojené, je zjavné aj z toho pomerne rozíreného výrazu zasľúbenie evanjelia, ktoré sa často pouíva a tie sa vyskytuje aj v naich vyznaniach viery. Zdôrazňuje sa tu, e evanjelium obsahuje zasľúbenie.
Ale tento blízky vzah medzi zasľúbením a evanjeliom sa stane ete zjavnejím a uvidíme ho v trochu inom svetle, keď sa obrátime k Písmam a zistíme, e podľa nich je evanjelium v podstate evanjeliom zasľúbenia. Toto je priamo vyjadrené v Galatským 3:8 a Skutkoch 13:32. V tom prvom texte čítame: A Písmo predvidiac, e Bôh z viery ospravedlňuje pohanov, predzvestovalo Abrahámovi: Poehnané budú v tebe vetky národy. Vimnite si, e v tom poslednom výraze je prítomné zasľúbenie.
Take, podľa tohto textu, keď Abrahám dostal toto zasľúbenie, bolo mu kázané evanjelium. Evanjelium a sľub sú teda stotonené takým spôsobom, e to, e Boh dal zasľúbenie Abrahámovi skrze Písma, je kázanie evanjelia. A v Skutkoch 13:32 čítame: Aj my vám zvestujeme (euangelidzometha) o tom zasľúbení, ktoré dostali otcovia, e ho Bôh naplnil ich deom, nám, vzkriesiac Jeia z mŕtvych. Neskôr ukáeme, e je zrejmé, e zasľúbenie, ktoré dostali otcovia a ktoré sa naplnilo nám, ich deom, je to isté ako to spomenuté v Galatským 3. A tie je veľmi očividné, ako aj v predchádzajúcej pasái, e apotol tu hovorí o zvestovaní tohto zasľúbenia ako o kázaní evanjelia alebo hlásaní dobrej zvesti. Evanjelium je potom v zásade, podľa svojho úmyslu, evanjeliom zasľúbenia a na toto zasľúbenie chceme pritiahnu nau pozornos, aby sme mohli vysvetli evanjelium podľa toho, ako je prezentované v Písmach.
Biblia veľmi často hovorí o zasľúbení. Niekedy sa na neho odkazuje v mnonom čísle, aby vyjadrila bohatstvo jeho dôsledkov; častejie vak v jednotnom čísle, aby označila jeho jednotu a identitu, ale vdy je to to isté zasľúbenie. Je to zasľúbenie, ktoré dostal Ábel, Enoch a Noe, Abrahám, Izák a Jakob. Pretoe, keď spomína jedenásta kapitola listu idom týchto svätých z obdobia starej dispenzácie, tak potom, ako spomenula ich ivot a smr, či vlastne prenesenie vierou, hovorí toto: Tí vetci pomreli vo viere bez toho, e by boli dostali Bohom dané zasľúbenia, ale ich zďaleka videli a boli presvedčení o nich a vítali ich a vyznávali, e sú cudzincami a pútnikmi na zemi (v. 13). A keď autor listu idom dokončí svoje skúmanie ivota a zápasu mnohých ďalích z tohto veľkého oblaku svedkov, tak ich vetkých nakoniec zahrnie do tohto záverečného prehlásenia: A tí vetci, hoci dostali svedoctvo vierou, neodniesli si zasľúbenia (v. 39).
Z týchto úryvkov je zrejmé, e počas celej starej dispenzácie tu bolo prítomné zasľúbenie, ktoré dostali svätí, zasľúbenie, ktoré prijali a verili mu, podľa ktorého ili a zomierali a kvôli ktorému boli ochotní by cudzincami a pútnikmi na zemi, trpie hladom, by vo vyhnanstve a vo väzení a znies ukrutnosti, posmechy a bičovanie. Boli zabíjaní mečom, rezaní pílami, chodili sem a tam v ovčích a kozích koiach, mali nedostatok, boli súení a trápení. A práve na tejto ich veľkej viere, trpezlivom znáaní a krutých utrpeniach, smieme vidie odraz nádhery a bohatstva tohto zasľúbenia, ktoré vlastnili a videli zďaleka. Galatským 3 je klasická kapitola na túto tému zasľúbenia. Zdôrazňuje to, e zasľúbenie bolo dané Abrahámovi a jeho semenu, a e toto Abrahámovo semeno je na prvom mieste a v zásade Kristus (v. 16). Je jasné, e Kristus, to Semeno, ktoré je naplnením zasľúbenia, je v tom istom čase aj hlavným príjemcom tohto zasľúbenia. Tvrdí sa tam, e zákon, ktorý priiel o tyristotridsa rokov neskôr ne zasľúbenie pre Abraháma, nemohol v iadnom prípade zrui toto zasľúbenie (v.17); a e Boh dal Abrahámovi dedičstvo skrze zasľúbenie (v. 18). Celé to vrcholí záverom, e ak sme Kristovi, potom sme Abrahámovým semenom a podľa zasľúbenia sme dedičmi (v. 29).
Čo sa týka obsahu tohto zasľúbenia, Písma ho spomínajú ako zasľúbenie Svätého Ducha, ktorý je daný Kristovi (Skutky 2:33) a tým, ktorí sú Jeho skrze vieru (Gal. 3:14); zasľúbenie ivota (I. Tim. 4:8; II. Tim. 1:1); zasľúbenie večného ivota (I. Jána 2:25); zasľúbenie Kristovho príchodu (II. Pet. 3:4); zasľúbenie o vstupe do Jeho odpočinku (id. 4:1); zasľúbenie o zdedení sveta (Rim. 4:13); zasľúbenie o vzbudení Spasiteľa z Dávidovho semena (Skutky 13:23). Z tohto dôvodu Písma tie hovoria o Duchu ako o Duchu zasľúbenia (Ef. 1:13); o deoch zasľúbenia, to jest o deoch, ktoré sa narodili v línii zasľúbenia, z moci zasľúbenia a podľa zasľúbenia, a na ktorých spočíva toto zasľúbenie (Rim. 9:8). Ukazuje na dedičov zasľúbenia a na spoludedičov zasľúbenia, pretoe toto zasľúbenie nebolo dané vetkým ľuďom (id. 6:17, 11:9, atď.). A na začiatku novej dispenzácie oznamuje: "Lebo vám patrí to zasľúbenie a vaim deom a vetkým na iroko-ďaleko, ktorých- a koľkýchkoľvek si povolá Pán, ná Bôh." (Skutky 2:39).
Teraz je veľmi dôleité, aby sme jasne pochopili podstatu zasľúbenia. Zasľúbenie v iadnom prípade nie je to isté ako ponuka. Napríklad, pri ponuke osoba, ktorá ponúka týmto prehlasuje svoju ochotu urobi niečo pre osobu, alebo poskytnú niečo osobe, ktorej je adresovaná ponuka, ale táto ponuka je na to, aby sa uskutočnila, podmienená ochotou druhej strany, podmienená jej súhlasom s ponukou. Ale so zasľúbením je to inak. Je to vyhlásenie, písomné alebo ústne, ktoré zaväzuje vyhlasujúcu osobu vykona, alebo naopak zdra sa vykonania veci, ktorá je zasľúbená. Je to záväzok, ktorý nie je podmienený nejakou príslunou povinnosou alebo nutnosou na strane osoby, ktorej je nejaká vec prisľúbená. Zasľúbenie teda obsahuje záväzok učini konkrétne dobré, spolu s kladným uistením, e toto dobré bude venované osobe, alebo vykonané v prospech osoby, ktorá dostáva toto zasľúbenie.
Táto istota u zasľúbenia je, čo sa týka zasľúbenia v Písmach, zdôraznená skutočnosou, e je to Boh, ktorý dáva zasľúbenie. Boh je autor zasľúbenia; On je aj ten, ktorý uskutočňuje sľúbenú vec; On oznamuje zasľúbenie. Z tohto vetkého vyplýva, na prvom mieste, e zasľúbenie nemôe by podmienené, pretoe Boh je Bohom a jeho skutky rozhodne nemôu by podmienené vôľou stvorených bytostí. A za druhé, toto ukazuje, e zasľúbenie je práve tak verné a pravdivé, ako je Boh nemenný. On určite naplní zasľúbenie. Keď sa On sám zaviae vykona niečo, alebo udeli čokoľvek, je zaviazaný samým sebou a vetkými svojimi boskými atribútmi uskutočni toto zasľúbenie tým, ktorým ho dal, pretoe sám seba nemôe zaprie.
A táto mylienka zasľúbenia so sebou nevyhnutne nesie skutočnos, e je adresované konkrétnej skupine. Ponuka, ktorá je viazaná na prijatie a súhlas druhej strany môe by veobecná; zasľúbenie, ktoré zaväzuje sľubujúcu stranu a ktoré má isté naplnenie, vyaduje vymedzenú druhú stranu. A tak je to aj v Písmach. Lebo zasľúbenie bolo primárne dané Kristovi, a cez Neho bolo dané semenu Abrahámovmu, deom zasľúbenia, tým, ktorí sú označení ako dedičia a spoludedičia zasľúbenia. e toto je určite správne chápanie zasľúbenia, je jasne vyjadrené v Písme. Pretoe v idom 6:13,14,17 čítame: Lebo keď dával Bôh Abrahámovi zasľúbenie, keďe nemal na koho iného väčieho prisaha, prisahal sám na seba a povedal: Poehnám, áno, poehnám a a veľmi a rozmnoím.... A preto, e Bôh chcel svrchovane ukáza dedičom zasľúbenia nezmeniteľnos svojej rady, vloil do toho prísahu. Pre dedičov zasľúbenia je toto zasľúbenie isté, pretoe je zakorenené v nezmeniteľnej rade Najvyieho!
Témou evanjelia je, e je to dobrá správa o tomto Boom zasľúbení. Radostná novina o radostných veciach je význam slova euangelion. Je to dobrá správa z dvoch príčin. Na prvom mieste z dôvodu terajieho trápenia sa dedičov zasľúbenia. Sú vo svete a v ňom sú vystavení hriechu a poruenosti, utrpeniu a smrti. Ich prítomná skúsenos je skúsenos smútku a iaľu, súenia a trápenia, skľúčenosti a vzdychania. A zasľúbenie pred nich stavia vyslobodenie z ich terajieho stavu trápenia a biedy. A za druhé, evanjelium je dobrá správa kvôli nevysloviteľne veľkému bohatstvu dedičstva, ktoré je zasľúbené. Pretoe zasľúbenie nestavia pred dedičov také vyslobodenie z hriechu a smrti, ktoré by ich navrátilo do pôvodného postavenia a podmienok, ale napĺňa ich srdcia takou nádejou slávy, aká nikdy nepovstala v iadnom ľudskom srdci.
Je len rozumné tvrdi, e túto radostnú správu týkajúcu sa zasľúbenia, môe oznámi len ten, u ktorého má pôvod a to je Boh. Boh prehlasuje zasľúbenie. On káe evanjelium. Evanjelium, ktoré hovorí o veciach, ktoré oko nevidelo a ucho nepočulo a ktoré nikdy nevoli na ľudské srdce, môe prís len cez zjavenie. Ale toto Boie zjavenie, toto Boie vyhlasovanie evanjelia sa vdy uskutočňovalo cez pôsobenie ľudí. A tak teda ten, kto káe evanjelium, môe s autoritou v Boom mene prehlasova radostnú správu o zasľúbení, o istote jeho naplnenia, o bohatstve jeho poehnania, o napredovaní pri napĺňaní zasľúbenia v histórii. Počas celej histórie sveta, sa na svete nachádzajú dedičia zasľúbenia. Oni poznajú zasľúbenie. Dychtivo sa o neho zaujímajú a túia po jeho naplnení. Skúmajú, aký je jeho obsah a blízkos jeho naplnenia. A evanjelium káe ten, kto dokáe odpoveda na tento dychtivý záujem a prinies nejakú dobrú správu o zasľúbení.
Vetky tieto veci musia takisto aj vymedzi, čo sa ukáe ako zjavné samo osebe, toti obsah Boieho evanjelia. Ak je evanjelium radostná správa o zasľúbení, o tom, e On im udelí veľké dobro a zabezpečí pre nich slávne dedičstvo, vyplýva z toho, e obsah evanjelia musí by stále takýto kvôli vzahu s obsahom zasľúbenia, a e ten, kto deklaruje čokoľvek iné, ne bohatstvo zasľúbenia, nekáe evanjelium, ale márnu ľudskú filozofiu. Musí to tak by, vzhľadom na istotu zasľúbenia a ten, kto mení isté zasľúbenie na neistú a podmienenú ponuku, takto znehodnocuje Boie zasľúbenie a evanjelium zasľúbenia. A tie to tak nakoniec musí by aj s ohľadom na zasľúbenie a ten, kto prezentuje túto záleitos tak, ako keby Boí sľub dostali vetci ľudia, alebo nejaký neistý počet ľudí, nekáe iadne evanjelium a robí z Boha klamára. Pretoe Boh nenaplní tento sľub vetkým, ale len tým, ktorým ho dal, to jest semenu Abrahámovmu, dedičom podľa vyvolenia milosti.
Ďalej, obsahom zasľúbenia je podľa Písiem Kristus a vetky Jeho bohatstvá spasenia a poehnania. Pretoe to je zasľúbenie e Boh vzbudí Spasiteľa zo semena Dávidovho, e toto semeno Dávidovo ponesie hriechy Boieho ľudu a e ho Boh vzkriesi z mŕtvych a dá mu slávu, vyvýi ho na trón jeho otca Dávida a dá mu za vlastníctvo vetky končiny zeme. On je to sľúbené semeno. Zasľúbenie teda, podľa Písiem, zahrňuje istotu spravodlivosti a pokoja, odpustenia a synovstva, vyslobodenia a posvätenia, večného ivota a slávy, istotu neporuiteľného a nepokvrniteľného dedičstva, ktoré nikdy neuvädne. Pre Krista a pre vetkých, ktorí sú v ňom, znamená, e sa stanú dedičmi sveta, zdedia nové a nebeské kráľovstvo a budú navdy prebýva v Boom nebeskom stánku.
A teda sľub takisto obsahuje aj dar Svätého Ducha, najprv pre Krista, potom tie aj pre tých, ktorí sú z Neho, aby sa cez tohto Ducha mohli vetky poehnania Kristove dosta na cirkev. Lebo by bolo chybou predstavi túto záleitos tak, ako keby Boh zasľúbil nejaké skutočné poehnania zo spasenia pre semeno Abrahámovo, alebo dokonca vetkým ľuďom vo veobecnosti, aby tak potom zálealo na ich súhlase, či bude alebo nebude toto zasľúbenie pri nich naplnené. Dar Svätého Ducha je veľmi rozhodne zahrnutý v tomto zasľúbení. Je to Boie zasľúbenie, je to konkrétne zasľúbenie, e Boh vyleje svojho Ducha na kadé telo. A skrze tohto Ducha sám účinne spôsobuje spasenie v Kristovi v srdciach celého svojho ľudu, a to prostredníctvom nástrojov znovuzrodenia, povolania, viery, ospravedlnenia, posvätenia, zachovania a oslávenia. Skrze tohto Ducha sú prenesení z temnoty do svetla a sú draní Boou mocou na spasenie, ktoré sa má zjavi v posledných časoch. Vetko toto je zhrnuté v zasľúbení, toti v kladnej deklarácii z Boej strany, e určite udelí tieto poehnania a úitky zo spasenia na celý svoj ľud.
Toto zasľúbenie je súčasne aj obsahom evanjelia. Je to Boie evanjelium, teda evanjelium, ktorého autorom je len On sám a ktoré On prehlasuje. On jediný je schopný oznamova ho, aj keď pri jeho zjavovaní a kázaní je pouité zastupiteľstvo človeka. A čo sa týka obsahu, je to evanjelium o Jeho Synovi, evanjelium Kristovo, aby bol pri oznamovaní evanjelia kázaný len samotný Kristus. Z tejto príčiny je to aj evanjelium slávy poehnaného Boha, pretoe v a skrze Krista je zjavená sláva tohto poehnania a tie je to aj evanjelium slávy Kristovej, pretoe Boh dal Kristovi a vetkým, ktorí mu patria, svoju vlastnú slávu.
Táto sláva poehnaného Boha, skrze slávu Kristovu a skrze slávu cirkvi, ktorej je On hlavou, sa musí uskutočni v evanjeliu. Je to evanjelium kráľovstva, pretoe vrcholným bodom zasľúbenia, ktoré sa musí oznamova v evanjeliu, je kráľovstvo nebeské vo svojej duchovnej a konečnej realizácii. Je to evanjelium Boej milosti, pretoe vetko Boie dielo v záujme naplnenia zasľúbenia je manifestácia Jeho suverénnej milosti, suverénnej vo svojom vzniku, suverénnej vo svojom objektívnom uskutočnení v Kristovi, suverénnej vo svojej aplikácii na Boí ľud. Je to evanjelium pokoja, pretoe v ňom Pán nebies verejne rozhlasuje mier a prináa dobrú zves. A tie, nakoniec je to aj evanjelium váho spasenia, pretoe deklaruje naplnenie váho spasenia z hriechu a smrti do slávnej slobody Boích detí!
Na základe Boieho slova, ktoré jediné môe by naím svetlom, prichádzame teda k záveru, e evanjelium je radostná správa o zasľúbení náho spasenia, o istom Boom zasľúbení, e On nás rozhodne vyslobodí zo vetkých hriechov a viny, poruenia a smrti, e nás prenesie do toho najvyie predstaviteľného, alebo skôr po ľudsky nepredstaviteľného blaha svojho nebeského kráľovstva a svojej zmluvy. A evanjelium vyhlasuje:
(1) e Boh objektívne uskutočnil celú plnos svojho spasenia v a skrze Krista Jeia, Jeho poníenie a vyvýenie;
(2) e Boh subjektívne realizuje a uplatňuje vetky poehnania spasenia skrze Ducha zasľúbenia;
(3) e On toto dielo spasenia uskutočňuje na komkoľvek sám chce, to jest na svojom ľude, na vyvolených, na tých, ktorí veria v Krista, pokorných a zlomených srdcom, obaených a namáhajúcich sa, na vetkých, ktorí plačú na Sione.
Čo sa týka historického naplnenia tohto evanjelia, musíme si na prvom mieste vimnú, e tu spolupôsobia dva faktory. V prvom rade, Boh naplňuje obsah zasľúbenia, zasľúbené dedičstvo, historicky, krok za krokom. A v druhom rade, ako naplnenie zasľúbenia napreduje a pribliuje sa k svojmu dovŕeniu, On tie vyhlasuje zasľúbenie, prehlasuje evanjelium a zjavuje svojmu ľudu dielo svojho spasenia. To znamená, e vysvetľuje svojmu ľudu dielo spasenia krok za krokom; a súčasne s tým ako sa výrazy zjavenia stávajú jasnejie a jasnejie, obracia ich pozornos dopredu, smerom ku konečnému dedičstvu, ktoré sa má naplni v ten deň, keď sa naplní zasľúbenie.
Pamätajúc na toto, obraciame vau pozornos najprv na evanjelium v starej dispenzácii. V prvom raji nepochybne existoval obraz zasľúbenia, pozemský obraz tých nebeských vecí, ktoré mal Boh pripravi pre svoj ľud v Kristovi Jeiovi, pretoe tam bol s ľuďmi Boí stánok. Prvý človek bol zemský zo zeme, ale aj napriek tomu bol obrazom toho druhého. Raj bol obrazom nebeského stánku Boieho a strom ivota bol obraz večného nebeského stromu ivota v novom stvorení. Slnko jasne svietilo, aj keď s pozemským leskom v tom skorom ráne stvorenia. Ale slnko zalo, prvé veci sa pominuli a noc hriechu a smrti sa usadila na svete. Prvý Adam nezostal verný voči Boej zmluve, padol do temnej priepasti hriechu a viny, z ktorej sa u nikdy nemohol sám zachráni.
V jeho bedrách sa nachádzali vyvolení. Týchto vyvolených, cirkev Kristovu, strhol so sebou do svojho pádu. Ale Boh pripravil lepiu vec pre svoj ľud. Lepiu vec, ktorá sa nedala uskutočni inak ako skrze túto noc hriechu a smrti. Poloil nepriateľstvo medzi človeka a hadove semeno. Uskutočnil svoju večnú zmluvu. A ako ju uskutočnil, okamite ju aj oznámil svojmu ľudu v tej matke vetkých zasľúbení: A poloím nepriateľstvo medzi tebou a medzi enou, medzi tvojím semenom a medzi jej semenom; ono ti rozdrtí hlavu a ty mu rozdrtí pätu.
Od tejto chvíle budú musie deti zasľúbenia kráča v noci. Ale v tejto noci kráčali vo svetle zasľúbenia a kráčajúc v tomto svetle, ili v nádeji a vystierali sa po naplnení tohto zasľúbenia. Vo svetle tohto zasľúbenia a v tejto nádeji privádzali na svet deti, neprestajne očakávajúc na zasľúbené Semeno. Vo svetle tohto zasľúbenia a v sile tejto nádeje, ktorá je podstatou celého ich ivota, zápasili a bojovali v bitke, odsúdili svet, vyznávali, e sú cudzincami a pútnikmi na zemi a očakávali mesto, ktoré má základy a ktorého staviteľom a remeselníkom je Boh.
Často to vyzeralo temne, veľmi temne pre naplnenie tohto zasľúbenia a pre dedičov kráľovstva, ktorí sa nachádzali na svete. Temné to bolo aj vo svete pred potopou, kde bola cirkev prenasledovaná, a kým nezostalo niekoľko, to jest osem duí. Ale oni sa pridŕali zasľúbenia a obdrali víazstvo a v Noem sa cirkev stala dedičom sveta v spravodlivosti. Odteraz u nemala zaznie ďalia kliatba nad zemou. Milos prenikla so svojím poehnaným svetlom cez temnotu Boieho hnevu a nakreslila na oblohe nádhernú dúhu, čo bolo zasľúbením konečného víazstva pre Noeho a jeho semeno.
Temno to vyzeralo aj vtedy, keď sa svet zjednotil okolo úmyslu postavi Babylonskú veu a potom neskôr, keď Boh oddelil Abraháma, svojho priateľa, aby odiiel do krajiny, ktorú mu ukáe. Ale Abrahám uveril Bohu a počítalo sa mu to za spravodlivos. Aj keď on a Izák a Jakob nikdy nevlastnili ani len kúsoček zeme v zasľúbenej krajine, aj tak ili v nádeji a zomreli vo viere, e budú vlastni krajinu Kanaán. A oni ho aj budú vlastni. Nesmieme poveda, e Abrahám a jeho semeno nebudú vlastni Kanaánsku krajinu, pretoe Boie zasľúbenia sú áno a amen v Kristovi. Lene idia nie sú Abrahámovým semenom, ale je ním Kristus a Jeho ľud. A tá pozemská krajina pri Stredozemnom mori nie je zasľúbená krajina, pretoe oni vetci hľadali lepiu, toti nebeskú krajinu.
Temno to vyzeralo, keď boli dedičia zasľúbenia ohrození zánikom v Egyptskej zemi. Ale mali zasľúbenie a Boh zjavil, e bude ďalej postupova smerom k naplneniu zasľúbenia. A On aj uskutočnil evanjelium, tak ako im ho kázal. Vyslobodil ich mocnou rukou, prijal ich do svojej zmluvy, dal im zasľúbenú zem a v zemi zasľúbenia im v obraze ukazoval zasľúbenie mnohými spôsobmi. Cez proroka a kňaza a kráľa, cez krajinu a jej dary, cez oltár a obete a vôbec cez slubu v svätyni, cez vetko, čo videli a robili a dostali, sa im kázalo slávne evanjelium zasľúbenia.
V tomto zasľúbení ili v nádeji a ako postupne mizli tiene, sväté mesto bolo zničené, chrám bol spálený a dedičia zasľúbenia stonali a nariekali v cudzej zemi. Temné bolo obdobie Babylonského zajatia, lebo sa zdalo, akoby Boh zabudol na zasľúbenie. Ale svetlo evanjelia svietilo stále jasnejie ako rástla temnota noci. V nádeji proti nádeji sa pozerali dopredu. Pýtali sa: Hlásnik, čo sa deje s nocou? Má nejaké správy o zasľúbení? Kedy u príde ráno? Kedy sa u svitanie zasľúbenia prelomí cez túto nau tmavú noc? A aj cez celú túto tmavú noc, ktorá len ďalej temnela dokonca aj po návrate z Babylonu, boli zachránení nádejou.
Nepochybne je toto tmavé pozadie, voči ktorému si musíme predstavi rados pastierov z Betlehemského poľa, ktorí stráili v tú noc svoje stádo. Vyzeralo to temne vo vzahu k zasľúbeniu. A títo pastieri ili v nádeji zasľúbenia. Mono práve v tej hodine ialili na biedou Izraela a rozmýľali, kedy nastane čas pre vyplnenie zasľúbenia. Aká to potom bola rados, keď nie ľudský prorok, ale anjel bol ten Boí vyslanec, ktorý im kázal evanjelium. Boh prehovoril k Sionu: Vstaň. Daj sa potei! Immanuel, zasľúbené a dlho očakávané Semeno, sa narodil z panny, zo semena Dávidovho podľa zasľúbenia. A Jeho ľud to musí vedie! A tak im Boh káe skrze svojho anjela a zvestuje im radostnú novinu o veľkej radosti zo zasľúbenia, konkrétne, e sa teraz naplnilo! On sa narodil vám!
A temnota ete raz zhustne, zhustne a neuveriteľne, keď Ten, o ktorom dúfali, e On vyslobodí Izrael, ale pritom nechápali podstatu a cestu tohto vyslobodenia, zrazu zmizol pod hnevom svojich nepriateľov v tej temnote zakrvaveného dreva! Ale Boh uskutočnil svoje zasľúbenie. On vzkriesil Jeia z mŕtvych na nae ospravedlnenie, vyvýil ho nad najvyie nebesá a dal mu miesto po svojej pravici. A dal mu aj Ducha zasľúbenia a On potom vylial tohto Ducha zasľúbenia na cirkev. A cez tohto Ducha zasľúbenia odovzdáva vetky poehnania zo zasľúbenia na vetkých vyvolených! Boh zakadým vysvetľuje svojmu ľudu dielo svojej milosti, oznamuje im poehnané evanjelium, radostnú správu o zasľúbení, toti, e teraz je vyplnené a e nebeské kráľovstvo skutočne prilo!
Ale ete stále toto zasľúbenie nedovŕilo svoje konečné naplnenie. Ete stále sa dedičia zasľúbenia nachádzajú na svete. Ete stále kráčajú ako pútnici za noci. Stále sú cudzincami tomuto svetu a hľadajú veci, ktoré sú hore. Stále ete sú zabíjaní v kadom čase a Boh by sa mono aj mohol hanbi necha sa vola ich Bohom, keby tu nebolo tej skutočnosti, e im pripravil mesto. A príchod, to konečné zrealizovanie tohto mesta a krásy jeho slávy, On oznamuje dedičom zasľúbenia, zatiaľ, čo oni sa nachádzajú uprostred temnoty tejto prítomnej noci, aby mohli aj v tomto čase kráča v nádeji a pozdvihova svoje hlavy v očakávaní na plnos slávy, ktorá im je zasľúbená prísahou od Boha ich spasenia! Evanjelium je radostná správa o zasľúbení a siaha a do nebeského mesta, ktoré má zostúpi z neba od Boha!
Dokonca aj z toho, u skôr napísaného, by malo by úplne jasné, e čo sa týka samotného oznamovania evanjelia, nikdy to nemôe by ponuka spasenia. Evanjelium je radostná správa, ktorú nám vydáva Boh o svojom zasľúbení. Preto sa musí káza, oznamova. Nikdy sa nesmie ponúka. Presne takto je to aj vdy opísané v Písmach. Jei káe evanjelium kráľovstva (Mat. 4:23, 9:35, 24:14). Pavol kázal evanjelium medzi pohanmi, (Gal. 2:2); kázal Boie evanjelium medzi tými z Tesaloniky (I. Tes. 2:8, 9). Alebo im hovoril evanjelium Boie v mnohom boji (I. Tes. 2:2). Alebo znova, svedčil o evanjeliu milosti Boej (Sk. 20:24). A často je tie pouité na označenie kázania Boieho evanjelia v Kristovi slovo evanjelizova alebo prehlasova radostné veci (I. Kor. 15:1; II. Kor. 11:7; Gal. 1:11; Zj. 14:6). Ale nikde nenachádzame v celom Boom slove, e by sa evanjelium ponúkalo, alebo, e by evanjelium prezentovalo Boie zasľúbenie ako dobre mienenú ponuku spasenia pre vetkých, ktorí počúvajú kázanie evanjelia. Toto je určite ľudský výmysel.
A ako sme u predtým poznamenali, toto obstojí aj pred zdravým zmýľaním. Zasľúbenie nemôe by ponúknuté. Ponuka je podmienený návrh. Závisí na súhlase človeka a je ním podmienená. Ale zasľúbenie zaväzuje toho, ktorý zasľúbil. A toto je obzvlá a dôrazne pravdivé vo veci zasľúbenia evanjelia. Je to tak na prvom mieste preto, e je to Boh, ktorý zasľúbil a On nemôe klama. On je verný a pravdivý a určite uskutoční kadé svoje slovo. Za druhé, je to tak preto, e veci tu zasľúbené sa proste nedajú uskutočni človekom, a to ani sčasti. Ak by evanjelium bolo kázaním podmienečnej ponuky, potom sa v tej podmienke nenachádza nič, čo by človek prípadne dokázal naplni. Nedokáe sám od seba uveri zasľúbeniu, nedokáe sám od seba ani len chcie uveri v Krista. Nemôe sa kaja a obráti, pokiaľ Boh najprv pri ňom nenaplní zasľúbenie. Inými slovami, Boí sľub je buď bezpodmienečný, alebo je nemoné ho uskutočni. A na treom mieste, zasľúbenie je dané nie vetkým, ale konkrétnej skupine, toti semenu Abrahámovmu, tým, ktorí sú Kristovi, tým, ktorí boli zvrchovanou milosou vyvolení na spasenie ete pred zaloením sveta.
A to ma privádza k záverečnej poznámke, konkrétne, e kázanie evanjelia musí a potrebuje by také, e ukazuje veľmi konkrétne na tých, ktorým je toto zasľúbenie adresované. Evanjelium pre vetkých je evanjelium pre nikoho. Môe síce učičíka svedomie zlostníka a posla ho do pekla v zdanlivej nádeji, ale určite nebude na prospech vyvoleným z tej prostej príčiny, e takéto kázanie ich nespomína ako dedičov zasľúbenia. Evanjelium musí by kázané takým spôsobom, aby veľmi rozhodne oznámilo dedičom zasľúbenia, e je určené pre nich.
Avak, nepochopte ma nesprávne, toto konkrétne evanjelium musí by verejne oznamované za počutia vetkými. Sčasti preto, e my nevieme, kto sú vyvolení, sčasti aj preto, e je to Boia vôľa, aby aj zatratení počuli evanjelium spasenia skrze vieru a pokánie a aby sa hriech ukázal ako skutočne hrieny, preto musí by kázanie evanjelia veobecné. Ale uprostred tohto veobecného kázania evanjelia, musíme vola dedičov zasľúbenia po mene, aby oni mohli spozna, e verná milos Dávidova je pre nich. Nie, e by mohli by označení podľa svojho telesného mena. Ale pri kázaní a skrze kázanie evanjelia im Boh dáva nové meno, duchovné meno, podľa ktorého môu vedie, e On zamýľa zasľúbenie pre nich. Objektívne sú vyvolení. Ale podľa svojho duchovného mena, ktoré im zapisuje do ich sŕdc Svätý Duch zasľúbenia, sú ako sa namáhajúci a obtiaení, sú tí, ktorí lačnejú a íznia po spravodlivosti, chudobní duchom, tí, čo alostia, skrúení a zlomení srdcom, tí, ktorí sa naučili vklada vetku svoju nádej a očakávanie len do krvi Jeia Krista svojho Pána, ktorý ich miloval a zomrel za nich a vstal na ich ospravedlnenie! Pre nich je zasľúbenie Boie áno a amen. Oni nikdy nebudú zahanbení. Budú zachovaní z Boej moci na spasenie, ktoré je pripravené, aby bolo zjavené v poslednom čase.
Kázanie evanjelia musí rozhodne potei tých, ktorí alostia, aby takto oni mohli získa svetlo v temnote a rados v nádeji uprostred utrpenia z tejto prítomnej a únavnej noci!
Dátum poslednej revízie: 24.8.2001